Publikované 26. január 2015 v 4:18 | rubrika  kurzy a semináreTisk

Ako resuscitujeme ? 

Vyhodnotenie Majstrovstiev Slovenska v  kardiopulmonálnej resuscitácii (MS v KPR), RESCUE LESNICA 2014 SLOVENSKÝ RAJ, 19. september 2014.

 

MUDr. Táňa Bulíková, PhD1 2, MUDr. Patrícia Krajňáková3, Bc. Gabriel Tomko4 5, Mgr. František Majerský3 5

¹ Slovenská zdravotnícka univerzita Bratislava

² ZZS Life Star Emergency, Limbach

3 Air Transport Europe

4 Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby

5 Záchranná služba Košice

Pri príležitosti Európskeho dňa záchrany života sme vyhodnotili prvé majstrovstvá Slovenska v KPR, ktoré sa konali v rámci záchranárskej súťaže RESCUE LESNICA 2014 SLOVENSKÝ RAJ, 19.9.2014 pod garanciou Slovenskej resuscitačnej rady (SRR) a Slovenskej spoločnosti urgentnej medicíny a medicíny katastrof (SSUMaMK).

Ako odborný garant úlohy si dovolím predložiť výstupy z podujatia. Na MS v KPR štartovalo 28 posádok a to 27 dvojíc zložených z vodiča, záchranára, lekára, operátora, študenta + jedna posádka laická TV JOJ. Úlohy a výsledky vyhodnotenia boli nasledovné:

Úlohou bolo:

  1. KPR 10 minút vo dvojici pomocou masky a ambuvaku

             (KPR sme hodnotili podľa platných smerníc ERC 2010)

  1. Vyhodnotenie v % pomocou PC, model Skil Reporting System Laerdal

Cieľ úlohy:

Overiť optimálnosť KPR: adekvátnosť objemu vdychov a správna rýchlosť vdychu, dostatočná hĺbka kompresií a frekvencia, správna poloha rúk a úplnosť uvoľnenia.

Vyhodnotenie

Hodnotilo sa šesť položiek: (1) dychový objem, (2) rýchlosť vdychu, čiže prietok, v rámci kompresií sa hodnotila (3) hĺbka, (4) frekvencia, (5) pozícia rúk a (6) uvoľnenie hrudníka. Stanovili sme si 1 % = 1 bod. Maximálny bodový zisk bol 6 x 100 bodov = 600 bodov (6 x 100%).

Kvôli nesúrodosti sme z hodnotenia vynechali posádku TV JOJ, takže sme vyhodnocovali 27 posádok.

Dvojice robili 10 minútovú KPR na figuríne pomocou masky a ambuvaku. Najvyšší získaný bodový zisk bol 588 bodov (588 %), dychový objem 100%, rýchlosť vdychu 100%, hĺbka kompresií 89%, frekvencia 99%, pozícia rúk 100%, uvoľnenie hrudníka 100%. Najnižší bodový zisk bol 183 (183%), v jednotlivých úkonoch: dychový objem 0, prietok 0, hĺbka kompresií 77, frekvencia kompresií 0, pozícia rúk 96, uvolnenie hrudníka 100. Pozri tabuľku 2.

Vypočítali sme priemerný bodový zisk (u 27 posádok) a to pre každú zo šiestich sledovaných položiek (tabuľka 1) a ukázalo sa, že najslabší článok v KPR z priemerného bodového zisku je dychový objem (57,78%) a optimálna hĺbka kompresií hrudníka (58,07%). (Poznámka: Čo sa týka dychového objemu, nemáme archivované, ako často bol objem malý, alebo veľký.) Hoci dychový objem maskou a ambuvakom bol v priemere 57,78%, rýchlosť vdychu (prietok - correct flow rate) bola lepšia, v priemere bol prietok 87,22%.

Optimálna frekvencia kompresií hrudníka sa darí v priemere na 78,56%. Pozícia a uvoľnenie rúk na hrudníku vyšli v priemere nad 90% (90,52 %, 95,48%), pozri graf 3.

V rámci úlohy rozhodcovia sledovali aj iné podstatné parametre, ako je striedanie členov  tímu a hands off. Hands off interval nesmie prekročiť 5 s na analýzu srdcového rytmu, ktorú riešili posádky vo finálovom kole. V základnom kole, kde dvojica resuscitovala 10 minút, bolo žiadúce striedanie.

Rozhodcovia sledovali, či samotná výmena členov tímu prebehla bez prerušenia kompresií hrudníka. V prípade, že kompresie boli prerušené, odpočítali sa body z celkového bodového zisku.
Z 27 posádok 14 posádok (t.j. 51,8%) pri striedaní prerušilo kompresie na viac ako 5 sekúnd, hands off polovica posádok prekročila a to v trvaní 6-8 sekúnd.


Tabuľky a grafy sú k dispozícii v PDF súbore.


Záver

Ako ukazujú výsledky analýzy KPR, úroveň znalostí a praktických zručností KPR dospelých pomocou tvárovej masky a ručného dýchacieho prístroja (ambuvak) je u sledovaných 27 posádok do značnej miery rozdielna. Od najlepších, kde hodnoty dosiahli 100% v štyroch krokoch (dychový objem, rýchlosť vdychu, pozícia rúk a uvolnenie hrudníka) a tesne 100% (99%) v jednom kroku (frekvencia kompresií), u najslabších nedosiahla ani tretinu z maxima. Bakalári UZS v rámci praktických štátnych skúšok, aby „prešli“, musia dosiahnuť minimálnu úspešnosť 75% v každej sledovanej položke. Podľa tohto kritéria, by z 27 posádok urobili štátnu skúšku len 2 posádky (pozri Tabuľku 2), i keď hodnotenie budúcich bakalárov na praktických skúškach zohľadńuje „len“ 2 minútovú KPR.

Ukázalo sa, že najslabším článkom v KPR je dychový objem (priemerný bodový zisk 57,78%) a optimálna hĺbka kompresií hrudníka (priemerný bodový zisk 58,07%). Napriek tomu, hodnoty rýchlosti vdychu (prietoku) sú nad 80% (v priemere prietok 87,22%). Optimálna frekvencia kompresií hrudníka sa darí v priemere na 78,56% . Najlepšie boli zvládnuté pozícia a uvoľnenie rúk na hrudníku, v priemere nad 90%. Ak sa zamyslím nad dlho diskutovanou otázkou, či majú alebo nemajú zdravotnícki záchranári intubovať, najskôr je potrebné zvládnuť jednoduché pomôcky – masku a ambuvak. Použitie masky a ručného dýchacieho prístroja (ambuvaku) patrí k bazálnym schopnostiam, ktoré si musí každý záchranár osvojiť. Základom je výber vhodnej tvárovej masky, správne držanie hlavy v záklone a správne držanie-utesnenie tvárovej masky.

Dve najlepšie posádky základného kola postúpili do finálového kola, v ktorom riešili za prítomnosti všetkých zúčastnených posádok a hostí modelovú situáciu z reálneho výjazdu. Vo finále sa robila rozšírená KPR na figuríne aj s aplikáciou defibrilačného výboja, farmakoterapiou a kompletným manažmentom po ROSC. Víťazné posádky tu pred očami mnohých preukázali svoju profesionalitu a právom toto finálové kolo bolo pozorovateľmi vyhodnotené ako emočne a psychicky náročnejšie ako je samotná KPR v reálnom výjazde, napríklad vykonávaná na ulici.

Záverom možno povedať, že posádky sa nevyhýbajú súťažiam na overenie dokonalosti v postupoch KPR. I keď prvé MS v KPR preukázali slabšie stránky, ostáva veriť, že ďalšie ročníky budú priaznivejšie vo výsledkoch. Návod ako uspieť v postupoch KPR je jednoduchý, udržať schopnosť, zručnosť trvalými kondičnými praktickými nácvikmi. Pravidelný tréning je nutný na udržanie vedomostí a hlavne zručností. Len opakované nácviky z nás urobia majstrov na súťaži, ale čo je dôležitejšie, majstrov  v reálnom živote, kedy môžeme zachrániť život v službe, ale i mimo, ak zvládneme kvalitné kompresie a dýchanie.

Odpovede na rečnícke otázky, či máme možnosť trénovať KPR na každom pracovisku (školiacom stredisku), či je dostatok resuscitačných figurín a či tieto sú pre záchranárov dostupné, si musia dať samotní poskytovatelia.

 

Použité skratky

KPR – kardiopulmonálna resuscitácia

MS – Majstrovstvá Slovenska

ROSC– Return of spontaneous  circulation (obnovenie spontánnej cirkulácie)

UZS – Urgentná zdravotná starostlivosť

SRR - Slovenská resuscitačná rada

SSUMaMK - Slovenská spoločnosť urgentnej medicíny a medicíny katastrof

 

Literatúra

  1. Dobiáš V. a kol.: Prednemocničná urgentná medicína. Osveta Martin 2012,   737 s.  ISBN 978-80-8063-387-5.
  2. Kardiopulmonálna resuscitácia podľa odporúčaní Európskej resuscitačnej rady 2010, preklad: Trenkler, Grochová, Firment, Vydavateľstvo Knihy Hanzluvka 2011, 143 s. ISBN 978-80-89546-02-2.
  3. Šeblová J.,Knor J. a kol.: Urgentní medicína v klinické praxi lékaře. Grada Praha, 2013, 416 s. ISBN 978-80-247-4434-6.
  4. erc.edu




Ako Resuscitujeme (PDF Súbor)

10291064 10204649040736410 8669018157338527591 N 10694330 10204649054096744 5857428754251410298 O